Martin Gálik Videofórum



Táto technológia je však dlhými rokmi skúšaná a overená v krajinách Južnej a Severnej Ameriky a Austrálie. Monosem ako jeden zo svetových lídrov v oblasti presnej sejby je vynálezcom tejto technológie, keď v roku 1992 Twin-row vynašla pobočka Monosemu v USA. Monosem systém Twin-Row predstavil na trhu už v roku 1994. V tej dobe bol systém vhodný hlavne na sejbu bavlny a sóje, pretože jednotlivé výsevné jednotky dvoj-riadkov neboli navzájom synchronizované a dochádzalo k nepresnostiam odsadenia riadkov pri vyšších rýchlostiach. Po rokoch vylepšovania a skúšania prichádza v roku 2008 nový patent spoločnosti s názvom Sync-Row®, ktorý zaručuje presné odsadenie dvoj-riadkov aj v najťažších podmienkach.

Systém Sync-Row® zaručuje jednoduché a presné nastavenia odsadenia dvoj-riadkov v rámci jedného páru výsevných jednotiek. Nastavenie jedného páru Twin-Row  trvá menej ako minútu, stačí pootočiť ciferníkom na správnu hodnotu podľa tabuliek a tým sa zabezpečí presná synchronizácia výsevných diskov. Tento patent „synchronizuje“ pár výsevných jednotiek.

Monosem ako jediný ponúka spomínaný systém a tým zaručuje presné odsadenie riadkov („diamantový“ spon) v každej nasledujúcej jazde. Sync-Row® je najlepšia investícia, ktorá vám zaručí zvýšenie výnosov.

Technológia sejby Twin-Row spočíva v rozdelení jedného riadku (ako pri štandardnej sejbe) na dva riadky navzájom odsadené (Twin-Row – „Diamantová sejba“). Týmto spôsobom sa lepšie využíva potenciál pôdy, rastliny majú dostatok miesta na rast, čiže si navzájom nekonkurujú. Rozmiestnenie semien a odsadenie riadkov môžeme vidieť na nasledujúcom obrázku.

Porast kukurice vysiaty sejačkou Monosem Twin-Row Sync-Row®, kde možno vidieť presnosť v synchronizácii jednotlivých dvojriadkov

Twin-Row sejba nám umožňuje zvyšovať hektárový výsevok  až o 20% na rozdiel od bežnej sejby, kde je takéto zvyšovanie neprípustné z hľadiska konkurencie medzi jednotlivými rastlinami.  Na nasledujúcom obrázku je znázornené rozmiestnenie rastlín v závislosti od veľkosti výsevku na  hektár a následné zmenšovanie životného priestoru jednotlivých rastlín pri konvenčnej sejbe.

Kukurica vysiata systémom Twin-Row je schopná lepšie rozvinúť svoj koreňový systém, čím sa zaručuje lepší príjem živín a pôdnej vlhkosti (podstatná vec pri obdobiach s nízkym úhrnom zrážok).

Pri rozmiestnení rastlín v „diamantovom“ spone dochádza k lepšiemu pohlcovaniu slnečného žiarenia listami jednotlivých rastlín. Tým pádom je rastlina schopná prekonvertovať väčšie množstvo slnečnej energie potrebnej na tvorbu klasov a menej slnka preniká na povrch pôdy, čím sa výrazne znižuje odparovanie pôdnej vlhkosti.

Podľa doterajších výsledkov zo zahraničia (USA), hybridy kukurice reagujú rozdielne na pestovanie v technológii „twin-row“. Prínos v zvýšení úrody zrnovej kukurice sa pohyboval od 8 do 16 %. Nedá sa ale obecne povedať, že by konkrétne hybridy boli do technológie viac alebo menej vhodné. Preukazne však boli zistené rozdiely v reakcii na twin-row medzi určitými skupinami hybridov, majúcimi obdobný genetický základ a z neho vyplývajúce určité vlastnosti. Konkrétne sa to týka typu klasu, ktorý je ovplyvnený genetickým základom línií, použitých pri šľachtení hybridu. V princípe možno podľa tohto znaku rozdeliť hybridy na dve skupiny: klas typu FIX a klas typu FLEX. Základný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, ako reagujú na zahustenie porastu.

Hybridy s klasom FIX majú pomerne stabilný počet radov zrna na klase aj počet zŕn v rade a teda aj celkový počet zŕn na klase. V konvenčnej technológii (riadky 75 cm) je pri nich hlavným úrodotvorným prvkom počet rastlín na hektár. Pokiaľ u takýchto hybridov nie je dosiahnutá maximálna možná hustota porastu, ďalšie intezifikačné prvky ako zvýšené hnojenie alebo zmena architektúry porastu prinášajú len minimálny alebo žiadny prínos na zvýšenie úrod.

Na druhej strane hybridy s klasom FLEX výrazne reagujú na úroveň intenzity pestovania a hlavne na hustotu porastu. Klas takýchto hybridov môže dosahovať veľmi rozdielne ako počty radov zrna ale predovšetkým počty zŕn v rade. Celkové rozdiely v počte zŕn na klase môžu potom dosiahnuť až 25%. Znamená to, že pri maximálnej intenzite pestovania – plná výživa, zvládnutá ochrana proti burináma škodcom a dodržaný odporučený výsevok – je pri nich limitujúcim faktorom nemožnosť ďalšieho zahusťovania porastu bez negatívneho dopadu na jeden z úrodotvorných prvkov, počet zŕn na klase, pri použití konvenčnej organizácie porastu (riadky široké 75 cm). A práve tu sa ukazuje možnosť ďalšieho zvýšenia úrod technológiou twin-row. Zmenenou architektúry porastu pri tejto technológii sa vytvorí dodatočný priestor, respektíve je umožnené lepšie využitie daného priestoru rastlinami. Tak si aj pri zvýšenom počte rastlín na ha vzájomne menej konkurujú ako by tomu bolo pri konvenčnej 75 cm technológii. Umožní to mierne zvýšiť hustotu porastu aj u FLEX hybridov, ktoré by inak nebolo možné. Výsledkom je väčší počet rastlín na jednotku plochy bez negatívneho dopadu na počet zŕn na klase.

Pri silážnej kukurici sa výnosy zvyšujú zhruba o 10 až 15% a taktiež sa zvyšuje aj nutričná hodnota výslednej siláže až o 8%, čo malo za výsledok zvýšenie produkcie mlieka (výskum univerzity v USA).

Medzi podstatné informácie, ohľadom Twin-Row sejby, patrí fakt, že výsledný porast sa zberá klasickým kukuričným adaptérom. Jediným doplnkom tohto adaptéru je obvodový plech, ktorý zabraňuje stratám pri zbere zrnovej kukurice.

Zdroj: www.moreauagri.sk