Čísla v kontexte

 

Vezmime si príklad zeleniny. Ak porovnáme čísla za obchody Tesco, ktoré sme podľa zákona nedávno reportovali ministerstvu pôdohospodárstva, tak podiel slovenskej zeleniny na obrate v rámci kategórie predstavuje 59,09 percenta. Niekomu sa cca 60 percent môže zdať nízka hodnota. No porovnajme to s číslami publikovanými v aktuálnej Koncepcii rozvoja pôdohospodárstva na roky 2013 – 2020. Pri porovnaní údajov už slovo „málo“ použiť s čistým svedomím nemožno. Podľa dokumentu totiž v kategórii zelenina „produkcia v SR dosahuje len 56,97 domáceho dopytu.“

 

Hlad alebo nárast

 

Pri troche zjednodušenia totiž očividne nie je možné len slovenskou zeleninou nasýtiť náš trh. Stopercentné alebo len 85, či 80-percentné zastúpenie na obratoch by muselo priniesť buď drakonické zníženie spotreby, alebo skokový nárast produkcie zeleniny slovenskými poľnohospodármi.

 

Podobne možno hodnotiť i ďalší typicky slovenský segment – hydinové mäso. V koncepcii nájdeme informáciu, že produkcia v SR dosahuje 69,38 percenta domáceho dopytu. Je ľahké a zaužívané obviňovať z toho reťazce. Z Tesco čísiel vyplýva, že slovenské hydinové mäso predstavuje 77,08 percentný podiel z obratov v danej kategórii. A vedeli a chceli by sme ponúknuť aj viac, keby na Slovensku existovali napríklad producenti kačíc či husí. Slovensko, ktoré sa tak hrdí tradíciou husacích či kačacích hodov, nemá producenta, ktorý by dokázal uspokojiť spotrebu slovenských zákazníkov. A tak hoci predávame v Tescu už takmer rok len slovenské kurence, tak sme to v tejto kategórii "dotlačili" len na 77%.

 

Problémy v niektorých druhoch tovaru sú obrovské - bravčovina, hovädzina, maslo, tvrdé syry... alebo nie je dostatok slovenskej produkcie, alebo je nekonkurenčne drahá. Takto by sa dalo pokračovať na stále ďalších príkladoch v rámci čerstvých potravín, ak by to malo, samozrejme, zmysel.

 

Korene problémov

 

Tieto riadky nepíšem ako kritik slovenských producentov potravín. Práve naopak. Všetci kvalitní slovenskí producenti s dostatočnou produkčnou kapacitou a kvalitou sú v Tescu vítaní a som si istý, že 95% z nich u nás predáva svoje výrobky. Platí u nás jednoduchá vec – ak je zákazník s potravinou spokojný a žiada si ju, urobíme maximum, aby si ju v Tescu mohol kúpiť.

 

Faktom ale je, že slovenskí poľnohospodári to majú ťažké. Nespravodlivá Spoločná poľnohospodárska politika v rámci EÚ im podráža nohy. Okrem toho bojujú aj s inými problémami - techonologický dlh sektoru, nízka miera inovácií, veľa prvovýroby a málo finálnych produktov. Viacero z nich však opäť súvisí s rozdielnou úrovňou dotácií, ktorá dramaticky znižuje ich konkurencie schopnosť a tým im vytvára súvisiace ekonomické problémy.

 

Čísla a „čísla“

 

Nepoznám obchodníka, ktorý by nechcel ponúkať tovar, ktorý zákazníci chcú. Ak je spoločenským dopytom pestovať a predávať slovenské potraviny, na regáloch ich jednoducho chceme. Nebudeme mať, samozrejme, tuniaka spod Strečna, ale mňa samého by tešilo, keby sme vedeli slovenským zákazníkom ponúknuť čisto slovenskú krkovičku, alebo slovenské kačice, eidam, či maslo len "vyrobené na Slovensku". Dnes to však možné nie je, pretože ich alebo nemáme od koho nakúpiť, alebo ich cena na trhu diskvalifikuje.

Čísla o podieloch predaja slovenských potravín, ktoré čoskoro zverejní ministerstvo pôdohospodárstva, vyvolajú opäť raz diskusiu, v ktorej verdikt padne na hlavu reťazcov. Nebude to prvý ani posledný raz. Podiel 47,21 percenta slovenskej produkcie z obratov zo všetkých potravín v Tescu v porovnaní s reťazcami v Rakúsku či Česku možno pokrivkáva. Otázka však znie aj inak: nepokrivkáva za Rakúskom, Maďarskom či Českom aj samotná produkcia potravín?