História ovocinárstva
Doklady o pestovaní jednotlivých ovocných druhov na našom území nachádzame v archeologických nálezoch. Niektorí paleoentnobotanikovia predpokladajú v našich zemepisných šírkach vzostup ovocinárstva v oblasti keltskej kultúry severne od Álp v posledných dvoch storočiach pred naším letopočtom.
Správy o ovocných stromoch v lesoch, resp. o využívaní a ošetrovaní ovocných stromov v lesných porastoch sú známe z nášho územia zo 14. až 18. storočia a taktiež etnografické analógie z geografických oblastí, kde sa vyskytujú autochtónne ovocné dreviny, nasvedčujúce tomuto spôsobu jednoduchej exploatácie i pestovania ovocných druhov.
V českých zemiach a na Slovensku sú významné nálezy zvyškov ovocia a ovocných drevín však až zo slovanskej doby, resp. z doby včasného stredoveku. Zvlášť cenné nálezy sa našli v Mikulčiciach z objektov z 8. až 10. storočia n.l. a potom mladšie nálezy z celého radu stredovekých, prevažne mestských sídlisk.
Prevažná časť ovocných stromov sa v 14. a 15. storočí pestovala v záhradách a sadoch alebo lesných porastoch. Úroveň pestovania ovocných drevín v tomto období bola relatívne veľmi vysoká a zhodovala sa s vývinom v západnej a južnej Európe.
Význam ovocinárstva
Hlavná úloha terajšieho i tvoriaceho sa ovocinárstva je zabezpečiť vlastnou produkciou dostatok kvalitného ovocia, pre ktoré sú v SR vhodné pôdnoklimatické podmienky. Terajšia nevyrovnaná produkcia a najmä jej realizácia je ovplyvňovaná úrodou ovocia zvlášť v západných krajinách, kde sú v prípade dobrej úrody uplatňované mechanizmy na ochranu domáceho trhu. Aj perspektívne musíme očakávať neustále sa zvyšujúcu konkurenciu pri obchodovaní s ovocím a musíme si zvyknúť, že v medzinárodnom obchode je dôležité rešpektovanie medzinárodných noriem a každá norma EÚ musí byť rešpektovaná na všetkých stupňoch obchodu.
Zaujímavé by bolo hodnotenie veku stromov na celej ploche ovocných sadov. Hodnotenie by bolo zaiste v neprospech stromov v plnej rodivosti, kde okolo 50-60 % je nad 20 rokov po výsadbe a zaznamenáva pokles rodivosti. Týka sa to predovšetkým hrušiek, jabloní, ale aj čerešní, višní a marhúľ. Pri broskyniach sa javí lepšia situácia, kde v plnej rodivosti od 5 do 14 rokov by mohla byť prevažná časť.
Spotreba ovocia u nás sa pohybuje pod európskym priemerom ( 64 kg na osobu a rok ). Ale je potrebné uviesť, že veľkú časť z tohto množstva tvorí spotreba južného ovocia a to aj paradoxne v rokoch s dostatočnou domácou produkciou ovocia. Pre spotrebu na Slovensku je typické samozásobenie.
Ovocie je chudobné na energiu, ale o to bohatšie na látky významné pre
človeka:
Bielkoviny - v ovocí sa nachádzajú v menšom množstve, najväčší obsah
v šípkach (3,4 %), v drobnom ovocí (1,3 %) a hlavne v semenách
Tuky - pomerne malý obsah do 1,2 %, najviac v semenách, orech, mandľa,
lieska, olej rakytníka (údajný liek proti rakovine), olej zo semien čiernych
ríbezlí
Cukry - vo väčšine druhov ovocia obsah približne okolo 10 %, v šípkach
42 %, v ovocí sú vo forme monosacharidov - lepšie spracovanie organizmom,
menšia sladivosť
Ochranné látky - vláknina (látky, ktoré sa pri trávení nerozkladajú,
vytvárajú veľký povrch, ktorým zachytávajú iné nežiadúce látky v organizme)
= celulóza, pektíny (hlavne v jablkách, ríbezliach, egrešoch)
Minerálne látky - Ca, P, Fe ... - najviac čierne ríbezle (katalizátory
biochem. pochodov metabolizmu, vytváranie acidobázickej rovnováhy)
Vitamín C - najväčší obsah v rakytníku, šípkach, drieni, čiernych
ríbezliach
Vitamín B - orechy
Vitamín A - šípky, marhule, broskyne
Triesloviny - spôsobujú trpkú chuť ovocia, stráca sa zvyšovaním cukrov
(dula, mišpuľa, oskoruša, drieň)
Farbivá - dodávajú atraktívnosť ovociu (čučoriedky, maliny, baza
čierna)
Aromatické látky
Org. kyseliny
Okrem produkčnej funkcie plní ovocinárstvo aj sociálnu funkciu:
• poskytuje zamestnanie pre ľudí z vidieka
• spája ľudí
• umožňuje spojenie s agroturistikou
• tvorí ráz krajiny
• vytváranie mikroklímy, zabránenie erózii
• zdroj potravy pre včely
• životný priestor pre rôzne živočíchy
Menej známe ovocné druhy
Okrem tradične pestovaných ovocných druhov je veľké množstvo ďalších, ktoré sa u nás pestujú málo, alebo sa zatiaľ nerozširujú, hoci väčšina z nich spĺňa úžitkovú i okrasnú funkciu. Niektoré dokonca kvalitou plodov predstihujú bežne pestované ovocné druhy, najmä pokiaľ ide o cenné nutričné látky. Ďalšou prednosťou týchto druhov je malá náročnosť na chemickú ochranu, čo nie je zanedbateľná skutočnosť.
Doterajšie výsledky potvrdzujú, že sú tiež vyrovnávajúcim faktorom v plynulom zásobovaní trhu ovocím, nakoľko dávajú dobré úrody aj v rokoch mimoriadne nepriaznivých pre ovocinárstvo, a to preto, že niektoré z nich kvitnú v období, keď už nehrozia poškodenia mrazom – gaštan jedlý, baza čierna, jarabina sladkoplodá moravská, iné zase sú odolné proti nízkym teplotám – drieň, lieska, borievka, rakytník rešetliakovitý, prípadne ich drevo nezamŕza v zimnom období.
Úlohou šľachtenia a výskumu je popri zámernom šľachtení postupne zaradiť do pestovania niektoré menej rozšírené druhy, ktoré sa vyskytujú u nás, ale i v zahraničí v záhradkách a veľkovýrobe. Áronia čiernoplodá,drieň, lieska veľkoplodá, rakytník rešetliakovitý i celý rad ďalších druhov patrí z hľadiska možnosti rozsiahleho využitia v domácnosti i v spracovateľskom priemysle ako aj zaujímavých komerčných vlastností medzi perspektívne.
Určitým problémom je to, že väčšina ovocných škôlok ich nerozmnožuje alebo rozmnožuje len vo veľmi malých množstvách, čo z nich robí nedostatkové druhy a tým vlastne obmedzuje ich šírenie. Pritom väčšina z nich sa dá rozmnožovať pomerne jednoducho. Je potrebné dbať len na pravosť odrody a jej zdravotný stav. Aj to je jedným z dôvodov prečo vznikla táto WWW stránka, ktorá si okrem iného dáva za cieľ oboznámiť verejnosť so spôsobmi rozmnožovania aj menej známych ovocných druhov. To by im umožnilo vlastnoručne rozmnožiť i také ovocné druhy, ktoré bežne v ovocinárskych škôlkach nenájdeme.
Modern Garden
E-shop