Stanovenie agroklimatických ukazovateľov rajonizácie viniča hroznorodého v zmenených klimatických podmiekach Slovenska
Atmosféra, ako časovo premenlivá zložka prírodného prostredia, je v mnohom limitujúcim faktorom živej prírody - teda aj vinohradníckej výroby. Pre život v prírode je dôležitý tzv. rovnovážny stav "klimatického systému". To znamená vyvážený obsah látok nevyhnutných k životu ako sú kyslík, dusík, oxid uhličitý a iné, ale aj únosný podiel škodlivých látok v ovzduší. Klimatický systém však narúšajú rôzne antropogénne činnosti a socioekonomické skutočnosti. Napríklad za posledných 200 rokov sa počet obyvateľov Zeme zvýšil viac ako 5 násobne, za posledných 100 rokov sa skultivovala väčšia výmera pôdy ako za celú predchádzajúcu históriu ľudstva, spotreba fosílnych palív je v súčasnosti 30 krát väčšia ako v roku 1900.
Uvedené skutočnosti, ale aj ďalšie antropogénne činnosti, sú príčinou neustále sa zvyšujúcej koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére (CO2, N2O, freóny, metán a iné) spôsobujúce zmeny skleníkového efektu atmosféry, zmenu energetickej rovnováhy Zeme, zmeny vodného režimu a ďalšie. Tieto zmeny môžu rôzne, raz pozitívne, inokedy negatívne, ovplyvniť rôzne oblasti všeobecnej i špeciálnej rastlinnej výroby.
Globálna klimatická zmena a jej dopad na rôzne oblasti ľudských činností je stredobodom záujmu svetových vedeckých inštitúcií, ale aj pospolitej verejnosti a praxe. Týmto problémom sa venuje predovšetkým Svetová meteorologická organizácia, ktorá riadi Svetový klimatický program (SKP) s cieľom ochrany klímy pre ľudstvo. SKP je členený do Národných klimatických programov (NKP). Slovensko sa zapojilo do Svetového klimatického programu v roku 1993. Výskumom vplyvu klimatickej zmeny na poľnohospodárstvo bola poverená Slovenská poľnohospodárska univerzita - gestorské pracovisko Katedra biometeorológie a hydrológie Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva. V rámci tohto programu boli v ostatných rokoch overované scenáre zmien základných klimatických prvkov a charakteristík vo vzťahu k viacerým skupinám rastlín všeobecnej i špeciálnej rastlinnej výroby.
Do analýz tohto druhu nebol doteraz zaradený vinič hroznorodý aj napriek tomu, že táto teplomilná rastlina mimoriadne citlivo reaguje na energetickú zložku prostredia, ale aj ostatné jeho charakteristiky. Vzhľadom na národohospodársky význam viniča bola táto rastlina zaradená do výskumu KBH FZKI formou ČÚ 02 VTP 2719 riešenej v rokoch 1997-2001 a grantového projektu G 1/8172/01 riešeného v rokoch 2001 až 2003. Súčasťou tohto projektu bola aj predložená dizertačná práca. Význam riešenia uvedenej témy zvýrazňuje aj skutočnosť, že doterajšie rozpracovanie rajonizácie viniča v našich agroklimatických podmienkach (cca pred 40 rokmi) a členenie územia do pásiem vhodnosti podľa agroklimatických ukazovateľov už nezodpovedá súčasným poveternostným pomerom.
Stiahnite si dizertačnú prácu v plnom znení:
obsah
Úvod
Súčasný stav riešenej problematiky
Cieľ práce
Materiál a metódy
Výsledky
Diskusia
Návrhy na využitie výsledkov v praxi
Záver
Zoznam použitej literatúry
Prílohy 1
Prílohy 2